Život Prešova
online
online
Zomrela legenda slovenského hokeja, Ján Starší
13.04.2019 Bratislava
Bratislava 13. apríla (TASR) - Niekdajší hokejista a legendárny tréner
Ján Starší dnes zomrel vo veku 85 rokov, keď podľahol dlhej chorobe.
Informáciu pre TASR potvrdil hovorca Slovenského zväzu ľadového hokeja
(SZĽH) Peter Jánošík.
Ján Starší sa narodil 17. októbra 1933 v obci Sokolče, ktorá už dnes neexistuje, padla za obeť výstavbe vodnej nádrže Liptovská Mara. Takmer celú aktívnu kariéru absolvoval ako útočník v Slovane Bratislava.
Na medzinárodnej scéne získal ako hráč jednu striebornú a dve bronzové medaily z majstrovstiev sveta. Ako tréner československého reprezentačného výberu sa podpísal pod dve zlaté, štyri strieborné a jednu bronzovú medailu zo svetových šampionátov. Na trénerskom konte má aj striebro zo zimných olympijských hier 1976 a rovnakú medailu aj z historicky prvého ročníka Kanadského pohára.
Členom Siene slávy Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF) sa stal v roku 1999 a o tri roky neskôr ho zaradili aj medzi členov Siene slávy slovenského hokeja. V roku 2003 dostal od vtedajšieho prezidenta Slovenskej republiky Rufolfa Schustera Rad Ľudovíta Štúra II. triedy.
S hokejom začal v Liptovskom Mikuláši a kanonierske schopnosti ukázal ako 16-ročný v zápase proti Vrútkam, ktorý Liptáci vyhrali 42:0 a Ján Starší strelil 15 gólov. V mladosti vynikal aj v stolnom tenise, zdobí ho dorastenecký slovenský titul vo dvojhre a československý vo štvorhre. Hrával aj futbal za Iskru Liptovský Mikuláš a nepohrdol ani basketbalom. Aj napriek rôznorodým športovým záujmom zvíťazil u Staršieho hokej.
Po maturite na gymnáziu v Liptovskom Mikuláši odišiel študovať do Bratislavy na Vysokú pedagogickú školu. Dres Slovana Bratislava si prvýkrát obliekol v roku 1952. V najslávnejšom slovenskom klube pôsobil do roku 1966 s výnimkou dvoch rokov (1954 - 1956), keď študoval v Prahe a hrával za vtedajší Spartak Sokolovo.
V tíme "belasých" vytvoril najprv s centrom Karolom Fakom a neskôr s Jozefom Golonkom a s ďalším krídlom Júliusom Černickým v tej ére najúdernejší útok v najvyššej československej súťaži.
V sezóne 1959/1960 sa stal aj kráľom strelcov prvej ligy, ale ligový titul so Slovanom nikdy nezískal. Slovan skončil v ére Staršieho štyrikrát druhý a dostal prívlastok "korunný princ ligy". Celkovo strelil v najvyššej súťaži za 14 sezón 267 gólov a odohral viac než tristo zápasov.
Hokejové schopnosti Jána Staršieho sa nestratili ani v konkurencii československej reprezentácie, za ktorú odohral 73 zápasov a strelil 29 gólov. Zo štyroch svetových šampionátov si odniesol tri cenné kovy. Jednu striebornú medailu z roku 1961 z majstrovstiev sveta vo Švajčiarsku a dve bronzové medaily z domáceho šampionátu 1959 a z MS 1963 vo Švédsku.
Československo reprezentoval na zimných olympijských hrách 1960 v Squaw Valley, na ktorých skončilo štvrté. Na týchto ZOH bol ako prvý slovenský hokejista v histórii vlajkonosičom československej výpravy.
Aktívnu hráčsku kariéru ukončil v roku 1966 a zároveň sa začala jeho nemenej úspešná trénerská cesta. Ako kouč začínal v bývalej Nemeckej spolkovej republike na striedačke Bayernu Mníchov.
Najväčšie úspechy slávil ako tréner československej reprezentácie. Spolu s Čechom Karlom Gutom vytvoril trénerskú dvojicu, ktorá reprezentáciu v rokoch 1973 až 1979 priviedla k dvom titulom majstrov sveta (1976, 1977) a k štyrom strieborným medailám z MS.
Pod ich vedením slávil československý výber aj úspech na ZOH v Innsbrucku, kde v roku 1976 získal striebro. To však nebolo všetko, lebo striebro si pod vedením Staršieho a Guta priniesol tento výber aj z historicky premiérového ročníka Kanadského pohára (1976). K bronzu z MS doviedol československý výber aj v roku 1988, keď spolupracoval s Františkom Pospíšilom.
Trpkú príchuť prívlastku "korunný princ ligy" okúsil Ján Starší opäť ako tréner Slovana Bratislava. V rokoch 1968 až 1974 obsadil Slovan zase štyrikrát druhé miesto. Ligové tituly sa mu podarilo získať v rokoch 1981 a 1989, ale s vtedajšími západonemeckými tímami SC Riessersee a SB Rosenheim.
Do histórie slovenského hokeja sa Doc. PhDr. Ján Starší, CSc. zapísal aj ako veľký hokejový odborník. Štvrťstoročie pôsobil na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave, kde prednášal o hokejových tréningových metódach, ktoré uplatňoval aj vo vlastnej trénerskej praxi. Jeho poznatky roky využíval SZĽH, v ktorom pôsobil ako predseda trénerskej rady, člen výkonného výboru či ako konzultant.
Ján Starší sa narodil 17. októbra 1933 v obci Sokolče, ktorá už dnes neexistuje, padla za obeť výstavbe vodnej nádrže Liptovská Mara. Takmer celú aktívnu kariéru absolvoval ako útočník v Slovane Bratislava.
Na medzinárodnej scéne získal ako hráč jednu striebornú a dve bronzové medaily z majstrovstiev sveta. Ako tréner československého reprezentačného výberu sa podpísal pod dve zlaté, štyri strieborné a jednu bronzovú medailu zo svetových šampionátov. Na trénerskom konte má aj striebro zo zimných olympijských hier 1976 a rovnakú medailu aj z historicky prvého ročníka Kanadského pohára.
Členom Siene slávy Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF) sa stal v roku 1999 a o tri roky neskôr ho zaradili aj medzi členov Siene slávy slovenského hokeja. V roku 2003 dostal od vtedajšieho prezidenta Slovenskej republiky Rufolfa Schustera Rad Ľudovíta Štúra II. triedy.
S hokejom začal v Liptovskom Mikuláši a kanonierske schopnosti ukázal ako 16-ročný v zápase proti Vrútkam, ktorý Liptáci vyhrali 42:0 a Ján Starší strelil 15 gólov. V mladosti vynikal aj v stolnom tenise, zdobí ho dorastenecký slovenský titul vo dvojhre a československý vo štvorhre. Hrával aj futbal za Iskru Liptovský Mikuláš a nepohrdol ani basketbalom. Aj napriek rôznorodým športovým záujmom zvíťazil u Staršieho hokej.
Po maturite na gymnáziu v Liptovskom Mikuláši odišiel študovať do Bratislavy na Vysokú pedagogickú školu. Dres Slovana Bratislava si prvýkrát obliekol v roku 1952. V najslávnejšom slovenskom klube pôsobil do roku 1966 s výnimkou dvoch rokov (1954 - 1956), keď študoval v Prahe a hrával za vtedajší Spartak Sokolovo.
V tíme "belasých" vytvoril najprv s centrom Karolom Fakom a neskôr s Jozefom Golonkom a s ďalším krídlom Júliusom Černickým v tej ére najúdernejší útok v najvyššej československej súťaži.
V sezóne 1959/1960 sa stal aj kráľom strelcov prvej ligy, ale ligový titul so Slovanom nikdy nezískal. Slovan skončil v ére Staršieho štyrikrát druhý a dostal prívlastok "korunný princ ligy". Celkovo strelil v najvyššej súťaži za 14 sezón 267 gólov a odohral viac než tristo zápasov.
Hokejové schopnosti Jána Staršieho sa nestratili ani v konkurencii československej reprezentácie, za ktorú odohral 73 zápasov a strelil 29 gólov. Zo štyroch svetových šampionátov si odniesol tri cenné kovy. Jednu striebornú medailu z roku 1961 z majstrovstiev sveta vo Švajčiarsku a dve bronzové medaily z domáceho šampionátu 1959 a z MS 1963 vo Švédsku.
Československo reprezentoval na zimných olympijských hrách 1960 v Squaw Valley, na ktorých skončilo štvrté. Na týchto ZOH bol ako prvý slovenský hokejista v histórii vlajkonosičom československej výpravy.
Aktívnu hráčsku kariéru ukončil v roku 1966 a zároveň sa začala jeho nemenej úspešná trénerská cesta. Ako kouč začínal v bývalej Nemeckej spolkovej republike na striedačke Bayernu Mníchov.
Najväčšie úspechy slávil ako tréner československej reprezentácie. Spolu s Čechom Karlom Gutom vytvoril trénerskú dvojicu, ktorá reprezentáciu v rokoch 1973 až 1979 priviedla k dvom titulom majstrov sveta (1976, 1977) a k štyrom strieborným medailám z MS.
Pod ich vedením slávil československý výber aj úspech na ZOH v Innsbrucku, kde v roku 1976 získal striebro. To však nebolo všetko, lebo striebro si pod vedením Staršieho a Guta priniesol tento výber aj z historicky premiérového ročníka Kanadského pohára (1976). K bronzu z MS doviedol československý výber aj v roku 1988, keď spolupracoval s Františkom Pospíšilom.
Trpkú príchuť prívlastku "korunný princ ligy" okúsil Ján Starší opäť ako tréner Slovana Bratislava. V rokoch 1968 až 1974 obsadil Slovan zase štyrikrát druhé miesto. Ligové tituly sa mu podarilo získať v rokoch 1981 a 1989, ale s vtedajšími západonemeckými tímami SC Riessersee a SB Rosenheim.
Do histórie slovenského hokeja sa Doc. PhDr. Ján Starší, CSc. zapísal aj ako veľký hokejový odborník. Štvrťstoročie pôsobil na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave, kde prednášal o hokejových tréningových metódach, ktoré uplatňoval aj vo vlastnej trénerskej praxi. Jeho poznatky roky využíval SZĽH, v ktorom pôsobil ako predseda trénerskej rady, člen výkonného výboru či ako konzultant.
www.ZIVOTPO.sk
